Už dávno nie je iba žlté. Kde sa vzalo ružové, biele či dokonca čierne zlato?

Už dávno nie je iba žlté. Kde sa vzalo ružové, biele či dokonca čierne zlato?

Hovorí vám niečo pojem Fabergého vajíčka? Ide o netypické, bohato zdobené šperky, ktoré koncom 19. a začiatkom 20. storočia vyrábal ruský klenotník Carl Peter Fabergé. Práve pri ich výrobe použil prvýkrát ružové zlato, ktoré si vyslúžilo prívlastok ruské.

Na prvý pohľad si to nevšimnete, ale základ ružového zlata tvorí klasické žlté. K nemu stačí pridať meď, striebro a krásny odtieň je na svete.

Pri výrobe platí, že ak sa používa viac medi, ružová bude najintenzívnejšia. Pomer v tomto prípade tvorí 58,3 % 24-karátového žltého zlata, 33,5 % medi a 8,20 % striebra. 

Ale ak pôjde o kombináciu väčšieho množstva zlata a medi bude menej, prejaví sa to tak, že odtieň ružovej bude svetlejší. Mohli by sme ho prirovnať k tzv. šampanskému odtieňu.

Tak či onak, takzvané rose gold šperky už dávnejšie patria k trendom. Samozrejme, zásnubné prstene, obrúčky a ďalšie šperky z tohto materiálu nájdete aj v nekonečnej ponuke klenotníctva Amawell

V hlavnej úlohe praktickosť

Krátko po zhotovení ruských vajíčok sa ružové zlato stalo populárnym aj v Spojených štátoch amerických. Hlavne solventné dámy chceli mať zásnubné prstene z tohto kovu.

V tom istom období prichádza Trojičný prsteň, ktorý popularitu ružového zlata znásobil. Zlatníctvo Cartier totižto vytvorilo slávny prsteň, ktorý pozostáva z troch zlatých krúžkov – žltého, bieleho a ružového.

Niet teda žiadnych pochýb o tom, že ružové zlato púta pozornosť celé dekády. Jeho vzhľad však nie je jediným plusom, ktorým si vás získa.


Krásny a cenovo dostupný zásnubný prsteň z ružového zlata so zirkónmi.

Pri tomto kove sa spoľahnite na to, že nestratí lesk a nezájde. Vďaka prímesi medi na ružových šperkoch dokonca vzniká ochranná vrstva, tzv. patina, ktorá zabraňuje poškodeniu. 

Takže ak si aj kúpite obrúčky alebo zásnubný prsteň z ružového zlata, ani pri každodennom nosení sa šperky nijako nepoškodia. 

Aj napriek tomu vám však odporúčame, aby ste ich chránili pred nárazmi a občas priniesli do klenotníctva na prečistenie.

Recept na biele zlato

Podobne ako ružové, aj biele zlato vzniká miešaním žltého zlata s inými kovmi. Bežne sa stretnete s pomerom, podľa ktorého treba k 75 % žltého zlata pridať 25 % paládia so zinkom.

Prípadne do toho pôjde aj meď, ktorá bielemu zlatu dodáva lesklejší vzhľad.

Ďalší „recept“ hovorí, že musíte zmiešať 75 % žltého zlata s 15 % striebra a 10 % titánu. Ktoré kovy sa použijú a v akom pomere, to záleží od očakávaného výsledku.


Zlato so 14 a 18 karátmi v kombinácii so striebrom hádže žltozelené odlesky. Navyše, ak sa biele zlato potiahne ródiom, je oveľa odolnejšie a vyzerá jasnejšie.

Všeobecne tiež platí, že ak sa ako základ použije žlté zlato s vysokým podielom karátov, biele bude oveľa odolnejšie voči korózii.

Najväčšia popularita až v 20. storočí

Hoci patria šperky z bieleho zlata k najpopulárnejším, nebolo to vždy tak. Presnejšie povedané, biele zlato sa stalo populárnym oveľa neskôr po jeho objavení.

V historických záznamoch sa dočítate, že tento typ zlata prvýkrát predstavili dvaja nemeckí alchymisti Johan Frierich Bottger a Ehrenfried Walther Von Tcshirnhaus v roku 1710.

Po roku 1752, keď sa objavila druhá verzia bieleho zlata so sivou povrchovou úpravou, jeho popularita utíchla.
Následne sa začína o ňom hovoriť až začiatkom 20. storočia. Konkrétne to mali byť bratia Belaisoví, ktorí ho vyrábali miešaním žltého zlata, niklu a zinku.

Podľa iných predpokladov to bol nemecký chemik Karl Richter, ktorý v roku 1915 skombinoval zlato s niklom a paládiom, a tak vyrobil biele zlato.

Od 30. rokov 20. storočia sa biely kov zaradil do stálej ponuky viacerých klenotníkov. Tí zákazníkom ponúkali biele zlato v podobe náhrdelníkov s diamantmi, akvamarínmi alebo im dodávali náramkové hodinky z bieleho zlata.

Výrazný šperk? Stavte na čierne zlato

Pozrite sa, kam dospeli trendy. V klenotníctvach už nenájdete len šperky z bieleho, žltého či ružového zlata, ale po novom aj z čierneho.

To ale nevzniká ako zliatina kovov. Stačí, keď sa na žltom zlate urobí povrchová vrstva z iného kovu, napríklad kobaltu. V pomere troch dielov zlata a jedného dielu kobaltu vznikne naozaj zaujímavý odtieň.


Okrem toho existuje aj ďalšia možnosť, a to potiahnuť žlté zlato ródiom alebo ruténiom. Galvanické pokovovanie však časom vyprchá a pre opätovné dosiahnutie čiernej farby budete musieť šperk znova zaniesť do zlatníctva.

A čo cena takéhoto kúsku? Je šperk z čierneho zlata vzácnejší? Vzhľadom určite áno. No pokiaľ hovoríme o peňažnej hodnote, tú zvyšuje rýdzosť zlata, nie povrchová úprava. 

Inak povedané, čierne zafarbenie šperku na hodnote nepridá ani neuberie.