Psychologička o láske a jej premenách vo vzťahu: Nie vždy je úspech, keď dvaja zostanú spolu. Dôležitá je spokojnosť

Existuje vôbec láska na celý život?

Aj skúsenosti okolo nás ukazujú, že vzťahy na celý život existujú, takže možné to je. Ale ak si niekto z nás predstavuje, že to príde samo od seba a len sa bude viezť na super pocite, takto to nefunguje.

Dlhodobé vzťahy bývajú zväčša niečo, čo si ľudia tvrdo odpracujú. To znamená, že si prejdú krízami, hádkami alebo minimálne nedorozumeniami či vysvetľovaním si svojich potrieb. Partnerský vzťah je veľmi intenzívne a blízke puto. Je teda normálne, že v ňom dochádza k rôznym stretom.

Ako sa vyvíjajú láska a vzťahy v jednotlivých fázach života?

Zvyčajne je na začiatku fáza zamilovanosti. Zamilovanosťou nás obdarila príroda, aby sme mali odvahu do niečoho takého bláznivého vôbec vkročiť. Je to niečo, čím nám príroda vlieva nádej, a do istej miery je to fyziologická záležitosť.

Na začiatku je teda nejaký vklad prírody, ale neskôr sú v tom partneri sami. Keď pozlátko zamilovanosti opadne, je iba na nich, či pôjdu ďalej, prevezmú na seba aj ťažobu každodennosti či nepekné stránky partnera, a tým aj seba samého.

Alebo si vyberú ľahšiu cestu a povedia si, že na toto človek nie je stvorený.

Čo robiť, keď zamilovanosť pominie a kúzlo zo vzťahu vyprchá?

Potom nastáva ozajstné dobrodružstvo. Vtedy prichádza príležitosť, aby sme spoločne s partnerom nachádzali ďalšie kúzla. Ale už nie tie, ktoré nám ponúka príroda, čiže zamilovanosť. Ale vzťah samotný, a to možno aj cez hádky a nedorozumenia.

Ak sa rôznymi prekážkami nenecháme odradiť, potom je puto oveľa silnejšie než to, ktoré sme dostali „zadarmo” od prírody.

Keď dvaja ľudia prekonajú nezhody, dokážu byť vďaka tomu spojení veľmi silným zväzkom. Dokážu sa veľa naučiť sami o sebe aj o tom druhom.

Oplatí sa opravovať nefunkčný vzťah? Aká je vôbec hranica?

Každý z nás by mal niekde vo svojom vnútri cítiť, či sa mi o vzťah oplatí bojovať a som preňho ochotná či ochotný vynaložiť nejakú námahu. Väčšinou je to vtedy, keď vo mne druhá osoba vyvoláva negatívne emócie, ako je napríklad hnev.

Ale keď je to už iba o ľahostajnosti, znechutení a keď fáza neriešenia trvá príliš dlho, nemyslím si, že treba za každú cenu vzťah zachraňovať. Určite existujú vzťahy, pri ktorých je v poriadku povedať si: „Tak nám to nevyšlo.”

 Mali by partneri k sebe „pasovať” už od začiatku? Alebo je v poriadku, ak sú úplné protiklady?

Nie je to taká jednoduchá matematika. Sú osobnostné faktory, ktoré do istej miery naznačujú, či vzťah vydrží alebo nie. Môžu to byť otázky temperamentu. Veľmi dôležité sú aj otázky nastavenia hodnôt. Problém môže byť, keď sa ľudia nezhodujú v svetonázorových a hodnotových otázkach.

Potom sú oblasti, v ktorých sa môžu dopĺňať a jeden od druhého učiť, pokiaľ sú iní v temperamente alebo v oblasti koníčkov či talentov. Ak rešpektujú, že každý má svoje územie, kde pôsobí a v čom je dobrý, môžu sa takto aj obohacovať.

Čiže neexistuje na to úplne jednoduchá rovnica. Ale platí, že ak niečo už na začiatku škrípe, je málo pravdepodobné, že to neskôr bude fungovať.

Aké mýty v súvislosti so vzťahmi sú medzi ľuďmi najbežnejšie?

Mýty v spoločnosti sa týkajú najmä rolového nastavenia vo vzťahu. Bežný mýtus je, že len muž musí iniciovať prvotný kontakt.

Potom existuje mýtus, že muž sa musí postarať o ženu a rodinu, a preto by mal mať vo vzťahu aj väčšiu moc. To sa premieta do rôznych problémov vo vzťahu. Ak neskôr nastane situácia, že žena zarába viac ako jej partner a nejaký čas finančne ťahá rodinu, toto presvedčenie môže prinášať problémy.

Alebo sú to mýty o sexuálnom živote či genderových rolách. Že dievčatá musia byť krásne a nemôžu sa hnevať. A muži nemôžu byť smutní a nemôžu plakať. Tieto mýty preberáme väčšinou výchovou, a potom si ich nesieme do svojich vzťahov.

Existuje nejaký jednoznačný recept na dlhodobý vzťah?

Nemyslím si, že dĺžka vzťahu okamžite naznačuje aj úspech. Sú dlhodobé vzťahy, ktoré sú nešťastné. Manžel týra manželku a nevedia sa z toho vymaniť. A predsa takéto vzťahy vydržia. Pritom by bolo určite lepšie, keby sa partneri rozišli.

Nie vždy je to úspech, keď dvaja ľudia zostanú spolu. Mierou úspechu by malo byť, či sú vo vzťahu spokojní.

Ako si spokojnosť vo vzťahu udržať?

Dôležité je nezľaknúť sa, keď prídu ťažšie obdobia. Partnerský vzťah je veľká vývinová výzva niekam sa posunúť. Ľudia tak často spoznajú aj sami seba v novom svetle, v ktorom sa predtým nepoznali. Na jednej strane je to náročné a na druhej to môže byť veľká podpora v živote.

Napríklad, keď prídu deti, partneri sa môžu cítiť vzdialení. Už to nemusí byť vždy len o nich dvoch. Ale je dôležité stále sa k sebe vrátiť a nájsť si spôsob, ako vzťah znova vzkriesiť a udržiavať. Lebo samo sa to nenapraví.

V partnerskom vzťahu sa môžeme stretnúť aj so svojimi zraneniami z detstva alebo vzťahovými vzorcami, ktoré nemusia byť úplne zrelé. Ak im nepodľahneme, ale budeme na sebe pracovať, môžeme sa posunúť ďalej. Nielen vo vzťahu, ale aj my ako ľudia.

Dôležitou cestou je hlavne byť poctivý sám k sebe, pretože na druhého sa veci hádžu veľmi ľahko. To hlavné je zamyslieť sa, akým spôsobom ja sám prispievam k tomu, čo sa deje.