Prečo sú vzťahy medzi matkami a dcérami zložité a ako sa to dá zmeniť?

Puto s matkou je prvé, ktoré v živote zažijeme, a tak niet divu, že patrí k najintenzívnejším. 

Začne väčšinou ako základná ľudská potreba a oddané zbožňovanie. Neskôr, keď sa spojenie medzi rodičom a dieťaťom mení na vzťah medzi dvomi dospelými, môže sa objaviť napätie, odcudzenie a strach zo vzájomnej straty blízkosti.

Pozrime sa teda na najbežnejšie problémy, s ktorými sa vzťahy matiek a dcér potýkajú, a ako môžete tieto situácie jednoducho vyriešiť.

Potreba nezávislosti u dcéry

Jeden z častých problémov sa objaví, keď dcéra začne dospievať a smeruje k väčšej nezávislosti od svojej matky. Matka to niekedy pociťuje ako stratu a snaží sa pritiahnuť si dcéru späť.

V snahe udržať si vzájomné spojenie môže matka v dobrej viere klásť otázky či dávať rady, ktoré však na dospievajúcu dcéru pôsobia doterne a obmedzujúco.

V takýchto chvíľach by sa matka mala odhodlať k tomu, aby svojmu dieťaťu vyjadrila podporu a dôveru v jeho rozhodnutia. 

Pre rodiča je to náročný krok z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je ťažké zbaviť sa presvedčenia, že ako matka najlepšie viete, čo je pre vaše dieťa dobré. Ak však budete k sebe na 100 % úprimná, sama musíte pripustiť, že ste sa vo svojom živote pri mnohých príležitostiach mýlili.

Navyše, väčšina matiek má často prehnané obavy o vlastné dieťa. Predstavujú si rôzne scenáre o tom, čo všetko sa ich ratolestiam môže stať, keď si nebudú na seba dávať pozor. 

Hoci je to pochopiteľné, v skutočnosti neexistuje spôsob, ako by ste svoje dieťa mohli celkom ochrániť pred vonkajším svetom. 

Keď ako matka svojej dcére nedáte dôveru a nenecháte niektoré veci na jej zodpovednosti, nedáte jej ani šancu, aby sa naučila samostatnosti a stala sa sebavedomou dospelou ženou.

Prílišná snaha o spoločnú reč

Znie to ako paradox, ale problémom môže byť aj nadmerná snaha komunikovať. Pravdou je, že vzťahy medzi ženami sú väčšinou založené práve na rozhovoroch. (Na rozdiel od mužov, ktorí často fungujú skôr na neverbálnej komunikácie a spoločných aktivitách.) 

Je teda prirodzené, že vzťahy, ktoré sú založené predovšetkým na rozprávaní, sa skôr či neskôr dostanú do ťažkostí. Pri častej komunikácii totiž celkom určite zaznie niečo, čo by ste vysloviť nemali.

Niektorí psychológovia preto navrhujú, aby si matky a dcéry vzali v tomto smere príklad z mužov a sústredili sa na spoločné aktivity. 

Podľa psychoterapeutky a spisovateľky Dorothy Firman spoločné aktivity pomáhajú uvoľniť napäté situácie a dusnú atmosféru.

Na druhej strane Dorothy Firman poukazuje na to, že takéto aktivity väčšinou nedokážu prehĺbiť vzťah do takej miery, ako to dokáže dobrá konverzácia. 

Komunikácia však musí byť úctivá, mimoriadne opatrná, založená na empatii, trpezlivosti a porozumení. Zároveň obe strany musia najskôr zistiť, či sú takýto rozhovor schopné viesť v konštruktívnom duchu.

Rodič ako prostredník medzi súrodencami

Vo väčšine rodín je matka hlavným prostredníkom medzi členmi rodiny a disponuje aj najväčším množstvom informácií. Často sa tak dostáva do roly, keď musí rozhodnúť, kto má čo dostať alebo kto má pravdu v prípade, ak dôjde k sporu. 

Riešenie je jednoduché. Ak je to možné, matky by mali presvedčiť ostatných členov rodiny, aby komunikovali priamo a neriešili si svoje záležitosti cez ňu. Môžu povedať niečo ako: „Prečo nezavoláš svojej sestre sama? Myslím, že je práve doma.”

Problém je, že niektoré matky sa nechcú vzdať svojej pozície hlavnej komunikátorky v rodine, pretože sa (či už vedome alebo podvedome) tešia z pocitu dôležitosti. 

Ak odstúpia z pozície dôverníka, môže sa im zdať, že ich vynechali a odstrčili.

Je dôležité si uvedomiť, že ako rodič nemôžete byť jedinou silou spájajúcou rodinu. Takéto riešenie problémov z dlhodobého hľadiska nefunguje a navyše vás vystavuje enormnému tlaku zo strany príbuzných.

Pocit odstrčenia u matky

Medzi bežné, ale veľmi deštruktívne ľudské emócie patrí žiarlivosť. Tá sa môže objaviť, keď sa v živote dcéry objaví nejaká iná žena. 

Nemusí to byť nikto z jej rovesníkov, spravidla je to skôr staršia žena ako svokra, teta či macocha. V takom prípade môže matka podvedome situáciu vnímať ako hrozbu pre svoj vzťah so svojím dieťaťom.

Prvým krokom je vôbec priznať si, že takúto emóciu pociťujete. Následne pomáha situáciu analyzovať a aplikovať zdravý sedliacky rozum. 

Napríklad matka, ktorá sa dozvedela, že macocha dostala darček, si môže pripomenúť všetky dary, ktoré dostala v minulosti, a uznať, že aj iní ľudia si zaslúžia byť občas obdarovaní a zahrnutí pozornosťou.

Aj vďaka tomu, že si všetko toto uvedomíte, bude váš vzťah s dcérou priateľskejší a bez zbytočných sporov.